
Pomáham ľuďom zorientovať sa v otázkach financií ...
Prečo Slovensko nemá úroveň miezd ako na západe?
30.03.2014 12:25Finančná kríza spôsobila veľké zmeny na pracovných miestach hlavne v západnej Európe. Na slovenskom trhu dominuje predovšetkým automobilový priemysel, ktorý pomáha v boji s nezamestnanosťou.
Vplyvom spomínanej krízy vzniká čoraz viac čiastočných úväzkov. Priemerné zárobky ťahá dole najmä fakt, že niekde tieto miesta dosiahli až 60%. Ak porovnáme platy so zahraničím, priemerná nemecká alebo britská domácnosť je na tom lepšie aj dvojnásobne, než tá naša.
V dnešnom článku sa pozrieme na to, prečo majú Slováci omnoho menšie výplaty než obyvatelia Veľkej Británie, či Nemecka.
Rozprávkové švajčiarske mzdy

Čo je hlavným faktorom v úrovni miezd na Slovensku a na západe? V skutočnosti treba hľadať rozdiel v pracovnom trhu. Práve rozdiel v mzdách je jedným z dôvodov, prečo si zahraniční priemyselní investori zvolia za cieľ Slovensko.
Možno patríte k snílkom a veríte, že naše mzdy sa v blízkej dobe premenia na tie švajčiarske. Ak je to váš prípad, musím vás sklamať, lebo takéto zázraky nečakáme ani v dlhodobom horizonte. Štatistické údaje sa v tomto sektore už dlho nemenili.
O raste miezd, napríklad na pozícii v maloobchode, sa dá hovoriť v prípade, aby to nebolo v rozpore so záujmami nadnárodných spoločností, ak si pracovníci zvýšia kvalifikáciu.
V rámci vzdelávania a odbornej prípravy majú šancu na zmysluplné polepšenie. Kvalifikovaní a skúsení pracovníci priťahujú investorov, čo by mohlo zvýšiť mzdy v dlhodobom horizonte. Samozrejme, že dobre vyškolení a kvalifikovaní pracovníci nájdu ľahšie uplatnenie aj v zahraničí.
Ak sa v skutočnosti dobre darí krajine, veľa ľudí sa vráti domov, čo môže obrátiť vlnu migrácie.
Ako je na tom Nemecko?
V Nemecku dosahuje priemerná hrubá mzda v maloobchode viac než 2000 eur. V roku 2012 bol priemerný zárobok 2000 - 2600 eur pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni. Vo východnej časti Nemecka to bolo 2 2000 eur.
Takéto údaje sa občanom Slovenska, najmä tým, ktorí strávili polovicu života živorením nečítajú najlepšie. A to nehovoriac o prídavkoch za nadčasy, ktoré presahujú cez štátne sviatky pripadajúce na pracovný deň až príplatok 150-200%. Ďalších 1000 eur ročne tvoria príspevky na dovolenku.
Existuje mnoho maloobchodných firiem, ktoré sa kolektívnou zmluvou neriadia. S desaťročnou praxou, na plný úväzok (čo sa nepovažuje za bežné) čaká na pracovníkov v západnej časti krajiny 1900 eur hrubého .
Podľa payscale.com zarobia pokladníci v britskom Tescu 11-20000 libier ročne. Asistenti v obchode 13,5-18 tisíc, manažéri supermarketov môžu očakávať ročnú mzdu medzi 27 – 67 000 libier.
Ako je na tom automobilový priemysel v zahraničí?
V Bavorsku bol plat 2600, v spolkovej krajine Sasko 2400-2500 eur. Za nadčasy a nočné zmeny sa vyplácal bonus vo výške 25 až 30 percent, za prácu v nedeľu zvyčajne 50 % a za sviatky 150 percent.
Vo Volkswagene kolektívna zmluva zaručovala ešte vyššiu mzdu, 3 -3400 eur. Ak by ste patrili medzi najskúsenejších, môžete brať aj o 1,5 až dvakrát viac. K tomu ešte samozrejme treba prirátať rôzne príplatky a ročný príspevok na dovolenku.
Možno si myslíte, že vyššie platy znamenajú, že sa tam automaticky majú ľudia lepšie.
No treba počítať s tým, že vyššie platy zaručujú aj vyššie ceny. V nemeckých hypermarketoch dokážete síce ušetriť na známych produktoch, no potraviny nie sú všetko. Treba sa zamyslieť aj nad nájomným, čo je omnoho vyššie, než u nás doma. A takto by sa dalo pokračovať.
Podľa údajov Eurostatu, ktoré berú do úvahy okrem pokladníkov a robotníkov aj platy v iných oblastiach, bol priemerný ročný plat v Nemecku v roku 2012 25,9 tisíc eur a vo Veľkej Británii 21,5 tisíc. Na Slovensku v tom období dosiahol 9,6 tisíc eur.
To znamená, že priemerná nemecká či britská domácnosť bola viac ako dvakrát tak bohatá ako slovenská, aj keď vezmeme do úvahy miestne rozdiely v cenových hladinách.
Prečo Slovensko nemá úroveň miezd ako na západe?
Dôvody daného stavu, ako aj pomenovanie výhod a nevýhod závisí i od toho, komu je kladená otázka. Keď sa opýtate relevantných inštitúcií na dôvody mzdového vývoja za posledné desaťročie, dostanete súbor odpovedí. Centrálna banka vidí napríklad jednu z príčin v nízkej odborovej organizovanosti a slabšom kolektívnom vyjednávaní, ktorého ťažisko je „na podnikovej úrovni, nie celonárodnej úrovni". Ministerstvo financií zas vidí dôvod vo „vysokej mzdovej disciplíne zo strany tak verejného, ako aj súkromného sektora".
No netreba uplatňovať len jednostranný pohľad na problematiku rastu miezd, hovorí v zaslanom stanovisku NBS.Ministerstvo financií sa k tejto otázke priamo nevyjadrilo. No z jeho dlhodobejších predikcií vyplýva, že aj ministerskí analytici očakávajú skôr postupný rast platov.
Ak si neviete dať rady v otázkach financií, neváhajte a kontaktujte ma na tel.čísle

—————